Je plat vodičov naozaj najväčší problém ?
Súboj, ktorý trvá od nepamäti.
Zamestnávateľ očakáva maximum práce pri minimálnej mzde, zamestnanec očakáva čo najvyššiu mzdu pri minime práce.
Ak si dáme 2 množiny, tak pri zdravom podnikateľskom prostredí sa viac či menej pretnú a to je miesto, kedy je spokojný jak zamestnávateľ, tak aj zamestnanec a pracovný pomer je obostranne výhodný.
Zatiaľ sa nenašla žiadna skratka a reči zamestnancov, ako majú zlé platy alebo reči zamestnávateľov o slabom výkone sú len reči. Fakt je ten, že zamestnávateľ neprežije bez zamestnanca, ale ani zamestnanec neprežije bez zamestnávateľa. Preto by mali spoločne hľadať možnosti, ako vytvoriť prospešnú spoluprácu. Také ľahké to je.
Ale sú tým najväčším problémom naozaj peniaze ?
Túto otázku mi položil jeden obchodný partner pri diskusii o budúcnosti dopravy. Zarazila ho moja jednoznačná odpoveď, že peniaze sú až na 3, možno 4 mieste v poradí problémov. Samozrejme nastala polemika, ale pozrite sa na to jednoducho.
Ak prídem na úrad práce (to je tá inštitúcia, ktorá zo verejných zdrojov čerpá obrovské finančné zdroje na to, aby nezamestnaným , ktorých je takmer menej ako zamestnancov na tomto úrade, našla prácu) a poviem, že chcem výberové konanie na vodiča kamiónu, mali by mi z trhu práce zabezpečiť napr 5 ľudí. Znamená 5 vodičov, ktorí si hľadajú prácu v obore či už z dôvodu nezamestnania alebo práce v inom odvetví. A pokiaľ príde k diskusii, mojou úlohou a úlohou uchádzača je nájsť ten spoločný priestor v množinách spomenutých na úvode článku.
Realita ? Nikto nepríde, pretože je nedostatok vodičov na trhu práce. A tento stav nie je spôsobený primárne nižším ohodnotením ako sú očakávania.
V dnešnej dobe si šikovný vodič dokáže zarobiť so všetkými príplatkami a benefitmi pokojne aj viac ako 1700€ netto (vychádzam z ponuky na profesia atď). Takýto príjem je či sa to niekomu páči alebo nie nadpriemerný v porovnaní s platmi na SK. (netvrdím, že práca vodiča je nadpriemerne zaplatená, ale tvrdím, že z 1700 € mesačne človek dokáže obstojne žiť). Aj pre toto som presvedčený, že mzda v tomto odvetví netvorí základný kameň úrazu nedostatku vodičov, aj keď samozrejme zarábať 5000€ by potešilo.
Za primárny problém vidím komfort práce, ale nie na strane zamestnávateľa, ale na strane štátov a monopolných kšeftov. Dnešné nákladné vozidlá sú vybavené modernými prvkami a elektronikou a z vlastnej skúsenosti viem, že jazda v kamióne je pohodlnejšia ako v mnohých osobných vozoch prémiových značiek. Problém nastane po zastavení. „Parkoviská pre kamióny“, na ktorých chýbajú sociálne zariadenia, motely pri cestách sú zbožné priania a ak sú, tak sa vraciame ku kšeftom, kde ceny sú prestrelené o desiatky eur. Vodič vystúpi zo súpravy za 150 000 € a ide na malú potrebu ku kolesu, alebo nedajbože musí použiť špinavé verejné toalety. Zatiaľ čo zamestnávateľ investuje veľkú časť zisku do vozového parku, štát veľkú časť peňazí od takéhoto zamestnávateľa investuje … ale kam ? to je otázka.
Za druhé – astronomicky vysoký náklad na získanie vodičského oprávnenia. Práca vodiča nevyžaduje tak náročné štúdium, ako napríklad lekár a môžu ju vykonávať aj ľudia so základným vzdelaním. Avšak len málokto má k dispozícii povedzme 3500 € na vodičák so všetkými náležitosťami. Za socializmu sa VP sk CE/D robili hlavne počas vojenskej služby, alebo na ČSAD. Oba zdroje vodičov štát úspešne zlikvidoval a výsledok je, že v dnešnej dobe neexistuje stredná odborná škola, ktorej absolventi by boli vodiči, neexistuje vojenská služba, kde by sa školili vodiči a neexistujú štátne podniky, ktoré by vďaka dostatku zdrojov zo štátneho rozpočtu vytvárali vodičov.
Za tretie – atraktivita. Aj napriek sociálnej politike sa ochrana zamestnanca stavia predovšetkým do úrovne zdanenia, poplatkov a sankcií. Štát sa snaží čo najviac zobrať z výplaty a ak to nepomôže, začnú astronomické pokuty (stovky eur za jazdu s pokazeným mýtom alebo nedobrovoľný nadčas spôsobený napríklad zdržaním v kolóne vozidiel atď). Namiesto toho, aby štát vytváral spolu s dopravcami páky na logistické parky, ktoré si z vodičov robia skladníkov, aby aktualizovali AETR (70 roky 20 storočia) alebo slávnu 561tku z 2006 rieši spanie v hoteloch, ktoré neexistujú, riešia povinnosť mať vo flotile alternatívne vozidlá a podobne.
A za štvrté sú tu peniaze. Áno, podľa nás sú na 4. mieste. Odmena za prácu je dôležitý pojem, ale naozaj sa musíme stavať do pozície, že zo zamestnanca si spravíme otroka, ktorý v kamióne tŕpne, či bude mať kde zaparkovať, ktorý hľadá miesto, kde by sa osprchoval, normálne najedol alebo nedajbože hotel so stráženým parkoviskom, ktorý za noc nepýta 200€, ktorý je v strese, lebo vidí policajnú kontrolu ktorá nerieši nič iné iba ako dať pokutu za zle napnutú gurtňu, za vypálenú žiarovku a mohol by som tu písať aj mnoho strán.
A za toto všetko by mali mať vodiči nie 1700, ale 2700. Ale aj tak to bude len o tom, že sa lepia oči peniazmi.
Nehádžem všetky problémy na štát. To nie. Aj my dopravcovia sme hlúpi. Hlúpi, lebo vozíme často za 0,85 centov, hlúpi, lebo jedno združenie nefunguje, v druhom je NAKA a tretie sa už rok chystáme založiť. Nevieme sa postaviť za to, aby sme sa mali lepšie a vedeli zabezpečiť našim zamestnancom také podmienky, aby chodili do práce s ešte väčšou radosťou a tešili sa. A tým nemyslím len vodičov, ale aj dispečérov a vedúcich pracovníkov, ktorí tvoria nárazníkovú zónu medzi vodičmi a zákazníkmi.